Rok 2021 ONLINE

15. - 18. 7. 2021

logo

TANEČNÉ DOMY CHCÚ VRÁTIŤ ĽUDOVÝ TANEC Z JAVISKA OBYČAJNÝM ĽUĎOM

petra.juhasova -

Peter Vajda

Myšlienka tanečných domov pochádza z Maďarska. Na Slovensko, do Košíc, ich doniesli Marianna Svoreňová, Slavomír Ondejka a Vlado Michalko, ktorí spolu založili a zorganizovali prvý tanečný dom u nás. Tieto košické tanečné domy boli vlastne prvým krokom na ceste k festivalu Rozhybkosti.

O začiatkoch tanečných domov a o tanečných domoch všeobecne sme sa pre vás porozprávali s Vladom a Mariannou.

1. Ako si spomínate na 1. tanečný dom, ktorý ste spolu organizovali?

Marianna: Už pred rokom 1998 sme sa zúčastňovali maďarských tanečných domov, ktoré organizoval FS Új Nemzedék v Košiciach. Ale našim hlavným impulzom zorganizovať tanečný dom aj u nás bol Maďarský národný tanečný dom (Táncháztalálkozó) v Budapešti, ktorého sa každoročne zúčastňuje 20.000 priaznivcov z celého sveta. Myšlienka Tanečných domov (Táncház) vznikla práve v Maďarsku pred viac ako štyridsiatimi rokmi. V súčasnosti je tento formát tanečných domov zapísaný do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Marianna: V spomínanom roku 1998 sme pripravovali oslavy pri príležitosti založenia FS Hornád, počas ktorých sme zorganizovali aj prvý tanečný dom v Košiciach. Celé podujatie sa volalo “Ľudový tanečný dom” a trvalo tri dni. Hosťom a hlavným vyučujúcim bol pedagóg a choreograf Ervin Varga, s ktorým sme sa učili tance z Raslavíc ako krucená, čardáš, šarišská poľka a ďalšie. Hudobne nás doprevádzala ľudová hudba pod vedením významného primáša Štefana Žoltaka z Raslavic.

Vlado: V sobotu večer sa uskutočnila zábava pod názvom “Tanečný dom” už pre širokú verejnosť. Na tú sme špeciálne pripravili aj tanečný poriadok keďže aj tam prebiehala výuka spojená so zábavou, ktorú viedli Marianna Svoreňová, Slavomír Ondejka a Ja, ako vtedajšie vedenie FS Hornád. Pamätám si že sme mali stres keďže sme takto učili po prvý krát a ešte pod dozorom Ervina, ku ktorému sme v tom období dosť vzhliadali. Ale malo to vtedy úspech.

2. Čo je hlavnou myšlienkou tanečných domov?

Vlado: Vrátiť ľudový tanec, spev a hudbu naspäť z javiska obyčajným ľuďom. To je hlavná myšlienka tanečných domov ktorú sme logicky prijali aj my za svoju. Kedysi bolo prirodzené, že ľudia veľa spievali a žilo sa im aj preto krajšie. Veď je aj dokázané, že tanec a hudba produkujú hormóny šťastia. Bolo normálne, že ľudia vedeli tancovať sólovo, ale aj v páre a nie ledajak ale bravúrne. Bol to náš ďalší jazyk, určitá schopnosť či kvalita, ktorú sme už stratili. Bohužiaľ strata tejto schopnosti nie je problém iba bežných ľudí, ale aj interpretov z mnohých súborov na Slovensku, ktorí nevedia tancovať ľudový tanec tak ako kedysi naši predkovia. Nevedia ho voľne používať – improvizovať a tancujú iba naučené choreografie alebo jej časti. Žiaľ, ani nevedia čo stratili.

3. Bol 1. tanečný dom v Košiciach úspešný?

Vlado: Určite áno, pretože atmosféra na ňom bola výborná. O rok po prvom tanečnom dome sa konal ďalší, na ktorom sme sa učili tancovať „kráľovský“ čardáš. ​Čardáš z Pozdišoviec kvôli ​pestrosti tanečných motívov a ​ich bohatej variantnosti​ ​mnohý oprávnene ​volajú ​kráľom čardášov. Program mal rovnakú štruktúru, kde školy tanca počas víkendu viedol Ervín Varga a jeho študenti Paľo a Andrea Pitoňákoví a v sobotu večer prebiehal Tanečný dom pod vedením rovnakých pedagógov ako v roku 1998, Marianny, Slava a mňa. Sprevádzala nás ľudová hudba FS Železiar. Bolo to vtedy veľmi in tancovať čardáš z Pozdišoviec, preto sa na celom podujatí zúčastnilo veľa tanečníkov.

Marianna: Spomíname si, že v čase, keď sme s tanečnými domami začínali, folklórne súbory často rušili aj vlastné tréningy, aby mohli prísť na naše tanečné domy. Tam sa stretli s inou podobou tanca, na akú boli zvyknutí z nácvikov v súboroch. Pre mnohých to znamenalo aj osvojovanie si iných, nových tanečných zručností. Do určitej miery to pretrváva dodnes, závisí to aj od toho, ktorému typu tanca sa na tanečnom dome  venujeme.

4. Pozývate na tanečné domy aj nejakých hostí?

Marianna: Od roku 2003 už tanečné domy v Košiciach začalo organizovať novovzniknuté občianske združenie Klub Milovníkov Folklóru, ktoré nadviazalo na naše prvé tanečné domy, kde vyučoval hosťujúci pedagóg Ervín Varga. Chceli sme to mať pestré, a preto sme pozývali najlepších pedagógov z celého Slovenska, ale aj spoza hraníc. Účasť na tanečných domoch bola väčšinou veľmi dobrá, samozrejme veľa záviselo od priestoru, kde sa ten ktorý tanečný dom konal. Poväčšine sa vyučovali tance z regiónov východného Slovenska a tento výber sme obohacovali aj o ďalšie regióny a prinášali sme zaujímavých pedagógov a kapely aj spoza hraníc. Ťažko by som vybrala ktorý tanec alebo región je najviac žiadaný ono je to ako s módou. Je to veľmi premenlivé, ale medzi fenomény v obľúbenosti u nás v Košiciach by sme mohli zaradiť Pozdišovský čardáš, cigánske tance, Parchoviansky čardáš, ale aj rusínske tance ako napríklad kolomyjky.

5. Ako prebieha tanečný dom?

Vlado: ​V súčasnosti máme v Košiciach dva typy tanečných domov. Prvý organizuje Kultúrne centrum údolia Bodvy a Rudohoria, kde prebieha už spomínaný model maďarského tanečného domu. Účastníci môžu už od začiatku tancovať pred muzikou a naplno využívať svoje tanečné skúsenosti. Iný majú naopak k dispozícii pedagóga, od ktorého sa priamym pozorovaním môžu naučiť nový tanec alebo sa zdokonaliť v už poznanom tanci. Druhým typom je tzv. Dupanica, ktorú organizuje Klub Milovníkov Folklóru. V úvode prebiehajú dve školy tanca kde prvá je venovaná všetkým účastníkom bez ohľadu na vek alebo tanečné schopnosti. Druhá škola je pripravená pre pokročilých tanečníkov alebo ostrieľaných fanúšikov ľudového tanca po ktorej nasleduje škola spevu. Neskôr počas samotnej zábavy si môžu účastníci rozvíjať svoje nadobudnuté tanečné schopnosti a zapojiť aj svoju individuálnu tvorivosť.