1216 
Keď začal festival Rozhybkosti konečne rásť a „hýbať“ sa novým smerom prišla pandémia koronavírusu a na rok sa všetky smelé plány zastavili. Riaditeľ festivalu, Vlado Michalko, a všetci členovia tímu to ale nevzdali a aj naďalej pracujú na novom ročníku, na nových konceptoch a na novom webe. O tom, aj o začiatkoch festivalu sme sa s ním rozprávali v zimných bundách, s rúškom na ústach, popíjajúc kávu na vonkajšej terase jedného košického podniku.
Ako sa darí tebe a festivalu Rozhybkosti počas koronakrízy?
Ďakujem za opýtanie. Na začiatku roka 2020 sme sa všetci veľmi tešili na ďalší rok festivalu. Mali sme plány po prvýkrát preniesť koncept aj mimo Východnej, do Košíc, aby sme ho ľudom lepšie predstavili a nalákali ich na leto. Ale žiaľ, všetko sme to museli napokon odložiť na neurčito. Napriek tomu sme s tímom Rozhybkosti nezaháľali, pripravili sme novú vizuálnu identitu festivalu, nový web, skúšame pre nás získať finančné granty, takže verím, že je všetko na dobrej ceste, aby sa rok 2021 uskutočnil tak, ako sme si to predstavovali.
Ako vlastne vznikli Rozhybkosti?
Na začiatku boli tanečné domy, ktoré som začal organizovať v Košiciach. Neskôr som sa začal pohrávať s myšlienkou vytvoriť nejaký tábor alebo festival, na ktorom by boli práve iba rôzne tanečné, hudobné alebo remeselné dielne ako to v rámci tanečných domov býva. Už vtedy som vedel som, že by som to chcel zorganizovať vo Východnej, kde podobné podujatie (Tancovanie pod Kriváňom) fungovalo.
Inšpiráciou mi však bol hlavne festival v mestečku Jászberény, ktorého som sa zúčastnil, keď som tancoval v maďarskom folklórnom súbore Ilosvai Selymes Péter z Veľkej Idy.
Keby si mal niekomu, kto ešte na festivale nebol, definovať Rozhybkosti 3 slovami, ktoré by si použil?
Interakcia. Pravda. Rodina.
Interakcia, pretože návštevník 90% času strávi aktívnou účasťou na dielňach. Pasívne sedí a pozerá len ten, komu sa naozaj práve nechce do ničoho sa zapájať. To je veľký rozdiel medzi nami a folklórnymi festivalmi, na aké sme u nás na Slovensku zvyknutí.
Pravda, pretože sa snažíme učiť to, ako sa na Slovensku kedysi tancovalo a žilo. Preto pozývame na festival odborníkov. Učíme len skutočnú verziu daného tanca, hudby a spevu.
Tretím slovom je rodina. Či bolo na festivale 60 ľudí, ako prvý rok, alebo 1000 ako v roku 2019, stále tam vládla rodinná atmosféra. Tú si chceme určite udržať aj do ďalších ročníkov nech bude počet účastníkov akýkoľvek.
Ako to zvykne vyzerať na festivale?
Počas 4 dní si človek môže vyberať z tanečných, spevavých, hudobných alebo remeselných dielní. Môže sa do nich zapojiť podľa stupňa náročnosti, podľa lektora, témy, ktorá ho zaujíma. Súčasťou je tiež tradičné premietanie dokumentárnych filmov s folklórnou tematikou s rôznym zameraním na hudobnú kultúru či tanec a rôzne obyčaje.
Večer vždy prebiehajú „exhibície“, na ktorých sa krátkymi ukážkami predstavia všetci lektori. Po nich sa vždy rozprúdi výborná zábava, na ktorej nás sprevádza stále nejaká dobrá ľudová hudba a keď počasie dovolí, pripraví sa vatra a tancuje a spieva sa niekedy až do rána (úsmev). Takáto zábava je každý večer, cieľom je nielen sa zabaviť, ale aj využiť poznatky z dielní, na ktorých sa ľudia predtým zúčastnili.
Z pohľadu programu je určite najzaujímavejšia sobota, kedy sú súčasťou festivalu aj trhy, burza krojov a napokon večerný koncert. V roku 2019 sme na Rozhybkostiach mali koncert Štefana Šteca a Jána Ambróza. Pre rok 2021 plánujeme koncert Michala Nogu a jeho hostí.
Je súčasťou programu aj niečo pre deti?
Samozrejme. Rodiny s deťmi od 0 až po 15 rokov, sú vítané. O deti od 6 rokov sa po celý čas starajú šikovní animátori. Program je pestrý, často aj spätý s tým, čo sa na festivale deje. Rodičia si to dokonca veľmi pochvaľujú, pretože sa tak môžu nerušene zúčastniť hociktorého workshopu bez detí.
Aké sú plány do budúcnosti? Sú nejaké novinky, s ktorými by si sa rád podelil?
Našim cieľom je rozširovať festival. Mal by to byť jeden obrovský priestor pre ľudí, ktorí sa budú učiť remeslám, plánujeme rozšíriť tanečné, spevácke i hudobné dielne. Rovnako by sme radi zväčšili aj priestor pre deti, pretože predpokladáme, že každým rokom bude detí pribúdať.
Do budúcna plánujeme tiež pripraviť jeden špeciálny stan, v ktorom by sme sa venovali iba jednému slovenskému regiónu. Ak niekto vstúpi do stanu, ocitne sa napríklad na Zemplíne a bude nasávať atmosféru daného regiónu. Ďalší, podobný stan, bude určený tým, ktorí sa radi venujú zahraničným tancom a folklóru. V ňom sa budú môcť potom učiť napríklad argentínske tango alebo Capoeiru.